Môj tata je veľmi múdry a vzdelaný človek. Žije v dome svojej snúbenice na kopaniciach, venuje sa písaniu knih, páleniu, sochaniu, chovu zvierat, prácam na dome a užíva si život. Ako decko som si ho veľmi neužila, lebo od nás prchol, keď som bola ešte maličká, ale nikdy som kvôli tomu nepociťovala voči nemu zášť, lebo to nebola strata - nikdy som s ním nebývala a tak som o nič neprišla. Nakoniec (vzhľadom na svoje vlastné výchovné neúspechy) si síce myslím, že ak by som vyrastala s ním, bola by som celoom niekde inde, ale ani teraz to nie je žiadna katastrofa. To čo neviem, ma postupne učí Stanko, knihy a život - presne v tomto poradí. Mohlo to byť aj horšie. Teraz sa stretávame sporadicky, ale ako je vidno z fotiek, je jasné, prečo ma jeho sused (trochu som blúdila) po mojej vete "hľadám svojho tatu" okamžite neomylne identifikoval.
2002 Oslava šesťdesiatky
![]()
![]()
Leto 2003 Guľatiny mojej tety Evky
![]()
![]()
Moja rodina po meči. Na skupinovej fotke vpravo je hárem môjho fotríka - všetky jeho ženy a ich potomkovia. Tri moje "mamy" a v strede oslávenkyňa Evka (tatkova sestra). Keby ste ma tam nemohli nájsť, zatieňuje ma môj veľký syn.
![]()
![]()
![]()
Jeseň 2011 Kopanice
![]()
![]()
schevka 15.1.2012