2012

Tohtoročnú základnú myšlienku mal Stanko ako takmer vždy v hlave už dlhú dobu - hodiny. Najprv si vymyslel, že sa pôjdeme odfotiť na poludnie pod nejaké pekné hodiny do mesta, ale nikdy sme neboli kompletní a poludnie je hodne blbý čas. Keďže sa k nám na Štedrý deň pridal Mišo, počet tiel bol dostatočný a tak som navrhla, že spravíme na snehu futbalového ihriska dvanástku a ručičky. Chcela som si ľahnúť na sneh tak, aby nás tatko odfotil zo svahu nad ihriskom, ale Mišo sa zaťal a odmietol si ľahnúť na tú chvíľku do snehu a nepohol by s ním ani osol. Takže sme to chtiac nechtiac museli otočiť, chalani stoja v polovici svahu a my ležíme pod nimi na šikmine. Tatko nás fotil v riskantnej polohe balansujúc rozkročený na namrznutých kovových bránkach. PF som vyšľapala do snehu na úplne inom mieste a v inom čase, v Žiline, keď sme išli po Silvestri pre chalanov k babke do Teplíc. Konenčná koláž je Stankovým dielom, PF nájdete pri bližšom pohľade okolo ručičiek. XII = Marek (193 cm 18 r.) Jakub (186 cm 16 r.) Mišo (178 cm 22 r.), veľká a malá ručička = Stano a schevka.

2011

Tak toto bola absolútne vedúca rýchlovka, ktorú sme spáchali v priebehu pár minút na prvý sviatok vianočný pred odchodom ku Mare na rodinnú vianočnú oslavu. Stanko zapojil komp do telky a PF aj s krásnym bielym majákom a modromodrým nebom, oboje z Kanady, bolo vyrobené. Indián sa nás snažil odfotiť, ale keďže si odmietol rozpliesť založené ruky a jeho čelenka z peria sa statívu nevyrovná, narazila som mu na hlavu krabicu z ozdôb. Chalani si dali každý vlastný dres, Kubo baseballový s 20-tkou a marek slovanistický s 11-tkou a bolo to. Pravda je, že nápad mal Stanko v hlave, lebo spomínal čosi ako že z tých čahúňov (Marek má 191 a Kubo 182 cm) spravíme jednotky. No a Mišo sa na fotenie nedostavil.

2010

Každý rok čoraz neskôr začíname vymýšľať, čo bude na PF-ke. Desina je také pekné guľaté číslo, na ktoré sa dá vymyslieť spústa možností, tak si to Stanko trochu skomplikoval a spravil koláž do Atómia. No, ja viem, teraz sa pýtate, že kde je tá guľatá desiatka... tak to je ten kríž Atómia, on si dal tú námahu a vybledol tie zadné tyčky, aby to bolo jasnejšie. Atómium je monument z Expa 58 a stojí v Bruseli. V Bruseli sme sa tento rok vyskytli vďaka láskavosti Ďuriho, ktorý nám pokojne poskytol svoj byt bez obáv z nevratnej devastácie.

2009

Pf 2009 bola dielom okamihu, pretože dedko Luskáč býva na deviatom poschodí a ja (S) som tam prežil zatiaľ viac ako polovicu života. Problém nastal pri fotení, museli sme poprosiť pani susedu, aby fotiaceho dedka pustila do útrob svoju bytu, potom sme sa nevedeli do výťahu naskladať - nejakí sme prerastení a k dedkovi vždy jeden musí ísť pešo - a nakoniec sa Mišo odmietal usmiať, sabotér jeden práve sa navrátivší z Cypru. Mal sa vyspať v lietadle. Čísielko IX, symbolizujúce rok 2009 je originálne, napísané na dverách výťahu z vnútra, z čoho vyplýva, že sme sa fotili naozaj na deviatom poschodí. Dve cedulky Moose a Bear crossing, rovnako ako dvaja inuitskí kamenní muži majú pripomínať náš tohtoročný trip po Kanade.

2008

Pf 2008 vznikla v dvoch verziách, pretože sme so Stankom pôsobili samostatne a informácie medzi našimi mašinkami nejako neprúdili. Najprv sme sa dohodli na tom, z čoho budeme vychádzať, ale konečné návrhy sme vyrobili dva. Môj s vlakom, ktorý som rozoslala mailom, a Stankov, ktorý vyzdobil veľkou ležatou osmičkou. Časť so Stankom, Kubom a Marekom je fotená v Čiernom Balogu a ich vojenské oblečenie aj s vlakom je zobrazením jednej z obľúbených činností (hranie sa na vojakov), ktorej sa venujú pod velením maršála Stanislavského. Ja s Mišom pripomíname úžasný týždeň, ktorý sme všetci spoločne v lete 2007 strávili na Korfu, kam som chcela ísť hlavne kvôli Geraldovi Durrelovi, ktorý tam strávil detstvo.

2007

Leto roku 2006 bolo silne poznamenané našim pobytom v úžasnom Ríme, ktorý nám umožnila sprostredkovane moja mamka, v čoho priamom dôsledku ma znenávideli takmer všetky bratislavské nafúkané paničky v tesne preddôchodkovom veku. Naštastie sa to netýkalo priamo dámy, u ktorej sme ten pobyt absolvovali. Rím sa prejavil na našej péefke pre nový rok 2007, kde môžete obdivovať sochy na bazilike svätého Petra vo Vatikáne a nás, ktorí sa s nimi snažíme splynúť. Všetky naše postavy sú voperované z iných forografií. To veľké tmavé vpredu nie je nejaký rímsky štít, ako si myslela moja mamka, ale znak z našej úplne novučičkej prvej limuzíny značky Rover 75. Stanko venoval značnú dobu tomu, aby z nápisu Rover 75 vyrobil PF 7 bez viditeľného poničenia znaku. Naštastie sa písmenká dali upraviť, lebo tie lesklé plochy boli pekelne neupraviteľné. Už len odfotiť ten znak jasne a bez odleskov bol problém.

2006

Niežeby sme v roku 2005 nikde neboli, to sa nám nemôže nikdy stať, leda že by som bola celý rok v nemocnici a tam som sa zatiaľ neprepracovala. Ale záver roka sa približoval a blížil a nás všetky nápady na zobrazenie čísla 6 obchádzali. To, že je nás 5, sme využili minulý rok, na budúci použijeme Jamesa Bonda a jeho 007 (samozrejme sme na to o rok zabudli). Nakoniec som vyrobila som takmer socialistickú pohľadnicu. Zaujímavá je na nej panoráma Bratislavy zo Stankovej ruky. Do nej som zakomponovala niektoré naše zaujímavé fotky. Stanko sedí v skutočnej stíhačke (vojna a lietadlá, v tom sa skutočne vyzná), Mišo v Chorvátsku, kde vyliezol do prázdneho okenného otvoru vo výške asi dvaapol metra po hladkej stene (je mrštný ako lasica), ja vysoko nad stržou na skale v Kvačianskej doline (je to hrdinský výkon, bojím sa výšok) a Marek s Kubom na Karlovom moste v Prahe (jedna z mála fotiek, kde boli spolu).

2005

Nápad na péefku pre rok 2005 mal Stanko v hlave už dlhšiu dobu, jednak chcel využiť to, že nás je už päť, druhak sa toto číslo nijako nevyhýba Jakubovej žiackej. Keď sme vyrobili z jednej strany žiackej knižky pohľadnicu, čo nebol žiadny problém, stačilo zmeniť dve známky na nuly, zdala sa nám trochu chudobná. Tak som tam len načarbala naše postavičky tak, ako ich (podľa mňa) kreslievajú decká a ku nim sme doplnili naše hlavy. Podarilo sa mi ju dokonca aj rozanimovať a pohyblivú som ju posielala mailom. Má ale trochu nešťastný formát, pretože sa nezmestí do albumu ku ostatným vytlačeným péefkám vo formáte 13x9 cm.

2004

Hm.

Nebola jasná ani tá štvorka, ani to felicite.

2003

Autobus 2001 či 2002 som mal v merku už dlhší čas a tak Bea ako vzorný zamestnanec DPMB dostala za úlohu zohnať dvetisíctrojku. 2003 zohnala, len majstri boli dosť vyvalení, že odkiaľ ju poznáme, lebo stojí vo vozovni Jurajov dvor a používajú ju len ako náhradné vozidlo. Celkom z nás mali srandu, ale šofér bol šikovný, chvíľu jazdil po parkovisku, aby sme mali správne slnko do očí. Dokonca aj na hornej tabuli nám napísal niečo k veci, ale asi to nebolo dobre vidieť.

2002

Dvojka bola vpodstate už od začiatku jasná, je to u nás doma, robené, ako je u mňa zvykom, na poslednú chvíľu. Posledná chvíľa vtedy je prekvapivo úplne iná, ako posledná chvíľa dnes. Keďže tlač bola vtedy ešte dosť problém, zvládli sme to bez dodatočných úprav, ale bolo treba odfotiť, vyvolať film (5 dní), vybrať fotku prípadne odfotiť ešte raz, a znovu dať vyvolať fotky (ďalších 5 dní) a ešte to poslať či rozdať do Marošových narodenín. Dnes je posledná chvíľa bežne tesne po Silvestri, takého siedmeho.

2001

Áno, aj my sme boli na dovolenke na Havaji. Keďže tam občas chodím, chodil som, na služobku, zobral som tam aj rodinu. My, štátni zamestnanci, si to samozrejme môžeme dovoliť aj viackrát za rok. PFka je z loga Formule jedna, prvý krát som to zvládol celé na počítači, len tlačiť som to ešte musel u nejakej profesionálnej tety tlačičky. Tiež to bola celkom zaujimavá skúsenosť.

2000

To bolo dobré! Škrabanie do filmu mi neprinášalo kýžený, esteticky prijateľný výsledok, tak som špekuloval, ako to doriešiť. Doriešil som to takto. Bolo to fotené, ako je vidieť, na diaľnici, a už vtedy tam bol celkom slušný cvrkot, ale dnes by som si to asi už pri Triblavine nedovolil. Aj keď my na SSC máme trochu posunutý prah citlivosti, čo sa týka bezpečného pohybu po cestných komunikáciách.

1999

Cestárske pokračovanie, je to na šesťdesiatšesťke tesne za odbočkou do Ľubietky, na origináli bol tuším tiež vyrezaný nápis PF, ale samozrejme dole hlavou. (H-H-H, vtípek a tak.).

1998

Silvester sa blížil a ja stále nič, tak som si bol nútený vybrať zadné číslo z 86 (klasická finta, na intrákoch bývali celé zbierky čísel z električiek a predpokladám, že tridsaťdeviny jazdili zásadne bez zadných čísiel) a spravili sme si fotečku u nás doma na Janáčkovej pri peci. Ale číslo som poctivo vrátil!

1997

V roku 96 som zrejme čítal Kohoutovu knižku Kde je zakopán pes, kde ma prudko zaujal nápad s každoročnými péefkami a dokonca som ho aj zvládol dotiahnuť k nejakému výsledku, čo vo väčšine mojich nápadov nie je práve bežný jav. ´97 bola na I/61 pri mojej každotýždennej ceste do Trenčína na stavbu diaľnice, resp. každotrojtýždňovej ceste ku svokre, takže ako cestárovi sa mi javila ako výborný začiatok. Dostal som síce otázky, či budeme takto pokračovať až na koniec cesty, ale odpoveď som vtedy netušil ani ja. Ešte technický detail, "PF" som vtedy žiletkou opatrne vyrezával do emulzie na originál filme, na tejto fotke sa to aj celkom zadarilo a nechal som si vyvolať dostatočný počet obrázkov. Howgh.